Čo je to vaginálne mapovanie ?
Vaginálne mapovanie je metóda, ktorá slúži predovšetkým k uvoľneniu panvového dna, scitlivenie v intímnej oblasti a súčasne k prehĺbeniu cítenia celého tela. Je to teda nástroj, vďaka ktorému ženy môžu prežívať samy seba nielen na úrovni sexuality, ale cítiť celé svoje telo, svoju dušu , svoje životné potreby, cítiť, čo chcú a čo nechcú. Je to úžasný nástroj, ktorý takzvane vracia do tela. Ale v konečnom dôsledku je presah vaginálneho mapovania oveľa širší.
Mapovanie pomôže uzdraviť telo aj vzťahy?
Ženy, ktoré majú radostný, veselý, uspokojivý sexuálny život, sú často milo prekvapené, ako mnohonásobne silnejšie môžu byť ich prežitky . Súčasne mapovanie pomáha uvolniť a odstrániť všetko, čo radosti a potešeniu bráni. Sem patrí celá rada nemilých životných skúseností, ktoré žena v minulosti plne nespracovala, a bolesti sa spontánne vyhýba potláčaním svojich pocitov. Tento proces je spravidla podvedomý. Žena utlmí svoj dych, telo, city. Navykne si žiť s určitou mierou napätia, ktorú po mnohých mesiacoch a rokoch považuje za „normálne“. Určitým spôsobom zabudne, aké to je, žiť a cítiť naplno, mať oveľa vyššiu hladinu energie a radosti.
Vaginálne mapovanie pomáha tieto bolesti identifikovať a raz navždy uvoľniť z tela von. Ženy sú potom často prekvapené, koľko majú energie, ako je im ľahko, o koľko sa cítia silnejšie a slobodnejšie. Náhle sú ukotvené samy v sebe, zvyšuje sa ich tvorivosť, schopnosť milovať a prežívať lásku.
Vďaka vaginálnemu mapovaniu tak možno „vyliečiť“ následky jemnejších aj naozaj silných tráum. Sem patrí sexuálne zneužívanie, emočné i fyzické zranenia pri pôrode, emocionálna bolesť , pomáha uzdravovať témy , ktoré so sexualitou zdanlivo nesúvisia.
To všetko sa deje v relatívne krátkom čase dní, týždňov, maximálne mesiacov. Ženy spravidla navštívia niečo medzi 3 ( „povinné“ minimum) a 10 (málokto potrebuje viac) sedeniami. Jedno sedenie trvá 2-3H.
Ako metóda vaginálneho mapovanie vyzerá?
Pri vaginálnom mapovaní dotykom aktivujeme citlivosť vaginálnych stien. Prebieha to tak, že ten, kto mapuje, pracuje veľmi vedomým a riadeným spôsobom, a celý ten proces riadi a určuje žena, ktorá je mapovaná. Pre mnoho žien je to nádherný zážitok pri ktorom pociťujú “ aha,ja som skutočne pani svojho tela “ a majú plnú vládu nad tým, čo sa deje na ich tele a v ňom.
To znamená, že vy určujete, v akom rytme sa to deje. Vy určujete, akú kvalitu dotyku prijímate. Pri mapovaní využívame predstavu ciferníku a vaginálny otvor si predstavíme ako hodiny: hore je 12 a dole je 6 a potom všetky tie čísílka medzi, a tá nám slúži ako nástroj komunikácie. Pri mapovaní ide o to, aby sme prebudili každú časť vaginálnej steny. Je tam veľa vedomia a veľa komunikácie. To znamená, že ten, kto mapuje, veľmi jasne vysvetľuje, kde sa pohybuje, aký tam má tlak a hovorí : „Teraz som na trojke, som na jeden článok hlboko a môj dotyk je zhruba taký …“ A môže na ruke alebo na nohe ukázať silu tlaku, ktorú práve používa. A žena hovorí, „Aha, tak skús ešte viac (alebo menej) pritlačiť, skús zavibrovat.“
Táto metóda pomalého dotýkania má ten efekt, že steny vaginy sa postupne zcitlivujú a aj na dotyk sa stávajú mäkšími, teplejšími, pulzujúcimi. Tá mäkkosť sa objavuje o to viac, keď odchádza určitá bolesť alebo trauma, ktorá je vo vaginálnom tkanive usadená. Po mapovaní vníma žena svoju vagínu ako veľmi jemnú a citlivú. Aj keď napríklad žena na začiatku vnímala, že jej vagína nie je moc citlivá alebo tam boli pocity, ktoré ju rušili, či už to bola určitá iritácia, frustrácia, zlosť, smútok, alebo aj fyzický pocit bolesti, rezanie (to sa niekedy objavuje u žien , ktoré zažili rez skalpelom, pretože je akoby ukrytý v pamäti toho tkaniva ) to všetko odchádza a spolu s tým vzniká radosť a potešenie
Ako prebieha sedenie vaginálneho mapovania? Koľko sedení odporúčate?
Sedenie vaginálneho mapovania chce svoj čas. Keď idete na profesionálne sedenie s masážnym terapeutom alebo terapeutkou, väčšinou začne sedenie tým, že si s vami sadnú a spýtajú sa vás, prečo prichádzate a aký je váš zámer, čo chcete vďaka mapovaniu vo svojom živote zažiť, zmeniť alebo rozvinúť.
Po úvodnom rozhovore a potom, čo si vyjasníme všetky otázky, máte priestor sa osprchovať a pripraviť a potom spravidla prichádza fáza prebudenie tela. K tomu, aby naše telo bolo živé a citlivé, využívame nielen dotyk, ale aj pohyb. Potom masér alebo terapeut, môže urobiť kratšiu masáž, aby vznikla vzájomná dôvera v dotyku. A potom už prechádza k samotnému mapovaniu.
Samotné mapovanie trvá približne dve až tri hodiny a počas toho, ako sa už spomenulo, sa ten, kto mapuje, dotýka jednotlivých miest na vagíne a prebieha jasná komunikácia, jasná pozvánka k tomu, aby žena cítila, čo sa deje v mieste dotyku a bola si toho vedomá. Týmto spôsobom sa postupne zcitlivuje celé vaginálne tkanivo v rôznych hĺbkach, od okraja vagíny po hlbšje časti. Potom prebieha určité uzavretie, a vtedy dostáva žena priestor, aby v sebe nechala tie pocity doznieť. Nasleduje opäť záverečná komunikácia, pri ktorej sa spravidla akým spôsobom byostať v kontakte, aby bolo možné pohovoriť si o tom, čo sa deje. Mapovanie je totiž prežitok, ktorý často uvoľňuje ďalšie vlny prežívania aj po tom, čo žena odišla z masážneho salónu.
Toto má svoj význam vo chvíli, keď sa z tela uvoľňuje určitá bolesť alebo nejaké trauma, pretože potom tam terapeut funguje ako určitá kotva a podpora. Niekedy sa dostavia pocity nepohodlia, niekedy lietajú emócie hore dole, a preto je dobré byť v kontakte a ísť aj na ďalšie sedenie.Ak žena chce vďaka mapovanie liečiť nejakú hlbokú bolesť, ktorú si vo svojom živote nesie, je pravdepodobné, že sa tá bolesť začne skutočne vynárať z hĺbky tela na povrch. Potom môžu nastať aj také chvíle, kedy si hovoríme: mne je po tom mapovaní ešte horšie ako predtým, bolí ma hlava / podbruško / je mi zle. Ženy, ktoré vo svojom živote zažívali zneužívanie, často mávajú pocity na vracanie, ale nie je to tým, že by tieto pocity spôsobilo samotné mapovanie. Je to len, ako keď zatrasiete pohárom a od dna sa zdvihne kal.
Takže Týmto spôsobom sa môžu uvoľniť aj určité pocity. My tomu hovoríme emočné detox, a niekedy to má aj psychosomatickú rovinu. Ako už som hovoril, nemusí to byť len emócie, ale môžu sa objaviť aj rôzne telesné zážitky, ktoré prichádzajú v takej nepríjemnej intenzite a väčšinou behom pár hodín až dní zase odznievajú. Ale už pri druhom sedení si môžete všimnúť ohromné zmeny, to čo prvý krát , bolelo alebo bolo nepríjemné, už tam zrazu nie je alebo je ten zážitok oveľa, oveľa jemnejší.
Tam, kde na začiatku bola necitlivosť alebo bolesť, sa s každým ďalším sedením postupne objavuje radosť a potešenie, a to je práve to, kam sa chceme dostať. Musím povedať, že väčšina žien potrebuje viac sedení, že sa to nestane jednorázovo. Odporúčam tri a v určitých prípadoch aj viac, ale už počas prvých dvoch môžete zaznamenať, že idete dobrým smerom.
Aký odporúčate odstup medzi jednotlivými sedeniami?
Ja by som odporučil nenechávať ten rozostup moc dlhý, môže to byť aj relatívne krátke obdobie, kedy máte mapovanie deň po dni, ob deň alebo ob tri dni, a potom viete, že ste v takom intenzívnom čase, kedy sa pravdepodobne bude vo vašom živote diať veľa zmien. Ja odporúčam, aby si to ženy naplánovali ako takú malú osobnú dovolenku svojej vnútornej transformácie.A aby mali priestor prijímať, vnímať svoje telo, vstrebávať. Je dobré si písať denník alebo poznámky k svojim zážitkom. Rozostup medzi dvoma sedeniami môže byť aj týždeň, dva. Určite by som neodporúčal viac ako mesiac. Dôvodom je to, že prostredníctvom mapovania sa otvárame v tele, a keď potom prestaneme, telo má tendencie sa zase vracať do starých známych zabehnutých koľají. Takže keď sú rozostupy kratšie, my sa skrze prvé sedenie trošku otvoríme, v druhom o niečo viac, a v treťom ešte viac atď.